• Zníženie cien múky Prazrnko od 29.1.2020

  • Bunkové (biochemické tkanivové) soli

    „Obnova bunky a tým aj celého tela je výsledkom vyrovnania deficitu anorganických solí.“ (Dr. Wilhelm H. Schüssler)

    Koncepcia bunkových alebo biochemických tkanivových solí bola formulovaná postupne od roku 1870 ako evolúcia pionierskych prác významných európskych vedcov a lekárov ako Gustav von Bunge (1844 – 1920), Jacob Moleschott (1822 – 1893), Justus Von Liebig (1803 – 1873), Rudolf Virchow (1821 – 1902) a Wilhelm H. Schüssler. Ich práce viedli k poznaniu, že anorganický (minerálny) materiál je esenciálny pre zdravie a život vôbec.

    Dr. Wilhelm H. Schüssler identifikoval a určil dvanásť minerálnych tkanivových solí a záverom jeho výskumu bolo poznanie, že nedostatok niektorej z týchto solí vedie ku narušeniu bunkového metabolizmu, prípadne až ku narušeniu zdravia. Ak je príslušná tkanivová soľ pravidelne doplňovaná vo forme, v ktorej môže byť bunkami utilizovaná, môžu tieto opäť dosiahnuť schopnosť normálne fungovať – zlepšuje sa zdravie a telesná pohoda.

    O bunkových soliach sa podrobne dozviete v knihe Bunkové soli, je dostupná v sekcii Publikácia .

    Viac sa môžete dočítať aj v informačnom letáku v slovenčine alebo v angličtine.

    Bunkové soli nie sú homeopatiká.

    Bunkové soli sú v podstate základné minerálne živiny, bez ktorých by nebol život vôbec možný. Nedostatočný príjem alebo nezdravé návyky, zlá strava a stres spôsobujú ich vyplavovanie z buniek a bunkový deficit. Ten môže byť sprevádzaný zvýšením tej istej látky v krvi a iných telových tekutinách. 

    Minerálne látky sú ťažko vstrebateľné. Empiricky bolo zistené, že ak ich chceme v organizme doplniť, najlepší účinok sa dostaví pri ich riedení na minimálnu dávku. Obsah účinnej látky je však dôležitý a preto bunkové soli nemožno zamieňať za homeopatické guľôčky. 

    Homeopatiká sú, napriek rovnakej účinnej látke, úplne odlišné prípravky – v spôsobe prípravy, obsahu účinnej látky a aj v samotnom účinku.

    Spôsob výroby bunkových solí vedie k ich tzv. „funkčnej forme“, teda zriedenej aktívnej rezonančnej forme, dostatočne jemnej na to, aby minerálne látky mohli ovplyvňovať delikátnu minerálnu rovnováhu bunky. Bunková membrána je totiž za normálnych okolností pre ióny minerálnych látok takmer nepriepustná. Bunkové soli však zvyšujú vstrebávanie minerálnych látok, vyrovnávajú vnútrobunkový decit minerálnych živín a ovplyvňujú ich pohyb, vylučovanie a celkovú rovnováhu.

    Môžeme sa zamyslieť, či v pastilkách z triturátu D6 je vôbec dostatočné množstvo účinnej látky. Poďme sa na to pozrieť matematicky. Zoberme si ako príklad Calc phos, kde účinnou látkou je hydrogénfosforečnan vápenatý CaHPO4 . Jeho molárna hmotnosť je 136,06 g/mol a jednoduchým prepočtom pomocou Avogadrovej konštanty, udávajúcej počet častíc akejkoľvek látky v jednom móle, zistíme, že 1 g CaHPO4 obsahuje 4,4 . 1021 molekúl. Ak pripravíme 1 g triturátu D6, kde koncentrácia účinnej látky je v riedení 10-6, môžeme povedat, že 1 g triturátu D6 obsahuje 4,4 . 1015 molekúl. Ak má jedna tableta Calc phos hmotnosť napríklad 0,5 g, tak v takejto tablete je 2,2 . 1015 molekúl účinnej látky, teda dostatočné množstvo na to, aby sa upravili pomery tejto látky v bunke a v mimobunkovom priestore.

    Bunkové soli môžeme vnímať ako nástroj, pomocou ktorého je bunka schopná minerálne soli prijať z vonkajšieho prostredia dovnútra. Takto sa opäť obnoví ich prirodzená rovnováha a zdravie bunky. Schüssler ako prvý publikoval 12 základných minerálnych solí so skrátenými popismi a definoval 3 základné piliere svojej biochemickej terapie:

    1. bunka je základná jednotka života,

    2. podstatou choroby je patologicky zmenená bunka,

    3. zdravie človeka je podmienené dostatočným množstvom minerálnych živín v správnom pomene.